Zmeny v legislatívnom procese v januári
Nosnou právnou úpravou je samotný zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Okrem tohto predpisu sa zákonom novelizujú i ďalšie kódexy, a síce Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o cenných papieroch, Zákon o obchodnom registri, Colný zákon či Daňový poriadok.
Všeobecný právny predpis o zaistení majetku a správe zaisteného majetku.
Cieľom právnej úpravy v zákone o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku je zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa bude používať aj v rámci iných procesov (napr. daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií, či preukazovanie pôvodu majetku). Zákonom sa tiež zriaďuje Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude zabezpečovať správu zaisteného majetku podľa zákona.
Každé rozhodnutie o zaistení majetku je zákonným podkladom pre uchopenie majetku zo strany štátnych orgánov alebo iné obmedzenie nakladania s majetkom. Akonáhle je vydané rozhodnutie o zaistení majetku, je potrebné pristúpiť k jeho vykonaniu.
Na účely zákona sa ustanovuje pojem príslušný orgán, ktorým je orgán verejnej moci, ktorý rozhodol o zaistení majetku. v trestnom konaní ním môže byť policajt, prokurátor alebo súd, v rámci daňového konania to bude správca dane, pri preukazovaní pôvodu majetku ním bude prokurátor a v prípade výkonu medzinárodných sankcií je to orgán, ktorému prináleží rozhodovať o zaistení majetku podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.
Zákon v § 3 až 9 upravuje postup príslušných orgánov pri zisťovaní majetku, ktorý má byť zaistený, alebo bol zaistený, ako aj postup pri samotnom zaisťovaní majetku. Tento sa však bude aplikovať zo strany príslušných orgánov v rôznom rozsahu, a to v závislosti na type konania, v ktorom dochádza k zaisteniu majetku.
Procesný postup obsiahnutý v ustanoveniach § 7 – 9 sa líši v závislosti od toho, či ide o hnuteľné veci, cenné papiere, peňažné prostriedky alebo nehnuteľnosti. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na príslušné orgány pri správe daní, preukazovaní pôvodu majetku a vykonávaní medzinárodných sankcií, pričom osobitné predpisy (napr. daňový poriadok), ktoré sa vzťahujú na postup týchto orgánov, nepoznajú takúto právnu úpravu. Na konanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov sa tieto ustanovenia neaplikujú, pretože Trestný poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu a náležitý postup.
Za nedodržanie povinností v procese zisťovania a zaisťovania vecí môže príslušný orgán uložiť dotknutej osobe poriadkovú pokutu až do výšky 1 650 eur, v prípade opakovaného porušenia až do výšky 15 000 eur.
Podľa zákona budú zo zaistenia veci vylúčené tie veci, ktoré nemožno postihnúť exekúciou. Okrem zákonného vylúčenia vecí zo zaistenia sa umožňuje aj vylúčenie vecí zo zaistenia na návrh, a to buď dotknutej osoby alebo tretích osôb. Na účely zistenia majetku podliehajúcemu zaisteniu sa ustanovuje oprávnenie príslušného orgánu vypočuť dotknutú osobu. Rovnako sa týmto ustanovením zavádza povinnosť dotknutej osoby predložiť písomné vyhlásenie o jej majetku, a v prípade, že sa majetkové pomery dotknutej osoby výrazne zmenia, na základe výzvy príslušného orgánu aj povinnosť doplniť takéto vyhlásenie o majetku. Príslušný orgán je tiež oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení majetku nariadiť osobnú prehliadku dotknutej osoby, ak je dôvodné podozrenie, že dotknutá osoba má pri sebe hnuteľnú vec. Ak ide o nehnuteľnosti, na návrh príslušného orgánu je súd oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení majetku nariadiť obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva. Skutočnosť, že bola nehnuteľnosť zaistená zapíše bezodkladne príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností na základe vykonateľného rozhodnutia poznámkou v katastri nehnuteľností. Tiež ju bezodkladne vymaže na základe rozhodnutia o zrušení zaistenia majetku alebo rozhodnutia o obmedzení zaistenia majetku.
Zároveň sa zriaďuje tzv. správca zaisteného majetku, ktorým bude novo vzniknutý Úrad pre správu zaisteného majetku. Správu zaisteného majetku vykonáva len úrad. Zákon ale pripúšťa, aby úrad zabezpečoval správu zaisteného majetku aj prostredníctvom externých subjektov. Ide o prípady, kedy osobitný typ majetku vyžaduje osobitný prístup k jeho správe, či už z dôvodu existencie osobitných zákonných pravidiel pre nakladanie s takýmto majetkom (napr. chránené živočíchy alebo rastliny, odpady, zbrane, strelivo, drogy a pod.) alebo z dôvodu, že ide o majetok, ktorého spravovanie vyžaduje osobitnú odbornú spôsobilosť (napr. správa cenných papierov alebo majetkovej účasti v právnickej osobe). Platí teda, že úrad nebude vždy a v každom jednotlivom prípade vykonávať správu zaisteného majetku, pretože podľa platného právneho stavu správu zaisteného majetku pri určitom type majetku vykonávajú iné orgány, napr. správu zaistených zbraní vykonáva Policajný zbor SR.
Po nadobudnutí plnej účinnosti zákona 1. augusta 2021 bude zákon v § 11 zakotvovať tiež rovinu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone správy zaisteného majetku. Základná požiadavka pri správe zaisteného majetku je vyjadrená v odseku 1 predmetného ustanovenia, pričom sa požaduje také konanie úradu, pri ktorom nedôjde bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu, prípadne dôjde k zvýšeniu jeho hodnoty očakávaným spôsobom. v zmysle odseku 3 zodpovedá úrad za škodu spôsobenú pri výkone správy zaisteného majetku. Nejde v tomto prípade o bezvýhradnú resp. objektívnu zodpovednosť, pretože v praxi môžu nastať také okolnosti, že hoci úrad vynaloží všetku odbornú starostlivosť, dôjde k znehodnoteniu zaisteného majetku, napr. dôjde k výraznému poklesu cien akcií burze. v § 13 zákona sa ďalej upravujú povinnosti úradu pri výkone správy zaisteného majetku. Berúc do úvahy zásadu vyjadrenú v § 11, teda povinnosť úradu konať spôsobom, ktorým nedôjde bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu, sa ustanovujú povinnosti procesného charakteru, ktoré vyplývajú zo samotnej povahy veci správy cudzej veci, t. j. včas uplatňovať nároky inak prislúchajúce vlastníkovi veci.
O organizačnej stránke správy zaisteného majetku pojednáva § 12, podľa ktorého úrad začína vykonávať správu zaisteného majetku doručením vykonateľného rozhodnutia o zaistení. Výnimku z tejto právnej úpravy predstavuje zaistenie hnuteľnej veci, kedy úrad začne vykonávať správu zaistenej hnuteľnej veci až po reálnom prevzatí tejto veci, pričom zákon vyžaduje vyhotoviť zápisnicu o jej prevzatí.
Osobitný dôraz je v § 14 kladený na postup pri výkone správy zaisteného podielu, kedy zákon predpokladá, že správa podielu sa bude môcť vykonávať formou dohľadu nad činnosťou právnickej osoby, v rámci ktorej došlo k zaisteniu majetkovej účasti. Dohľad bude spočívať v tom, že činnosť právnickej osoby, ktorá presahuje rámec bežnej obchodnej činnosti za bežných trhových podmienok, bude podriadená súhlasu subjektu vykonávajúceho správu zaisteného podielu, t. j. buď tento súhlas s právnymi úkonmi bude dávať úrad, alebo ním poverený správca.
Zákon zakotvuje inštitút predaja zaisteného majetku, ktorý reflektuje zásadu, podľa ktorej bude možné zaistený majetok (okrem nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov) speňažovať, t. j. zmeniť podobu majetku na peňažné prostriedky.
Súvisiace osobitné novelizované právne predpisy.
Okrem predchádzajúcej právnej úpravy sa zákonom novelizujú i ďalšie kódexy, a síce Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o cenných papieroch, Zákon o obchodnom registri, Colný zákon či Daňový poriadok.
Novelizáciou Trestného zákona sa zavádza nový trestný čin zneužitia práva, trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody, upravuje sa trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a trestný čin nepriamej korupcie. Ďalej zákon zavádza nový druh ochranného opatrenia, zhabanie časti majetku.
V rámci novelizácie Trestného poriadku sa zákon zameriava na rozšírenie inštitútov slúžiacich na zaistenie majetku, ktorý je určený na páchanie trestných činov, alebo ktorý je výnosom z trestnej činnosti (zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe, zaistenie inej majetkovej hodnoty, zaistenie náhradnej hodnoty, zaistenie hnuteľnej veci). Zároveň sa na účely trestného konania definuje vec dôležitá pre trestné konanie a rozlišujú sa účely zaistenia.
Dochádza tiež k novelizácii zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorou sa upravuje zabránenie zmarenia zaistenia zaknihovaných cenných papierov v prípadoch ich zmeny na listinnú podobu. Zmena zákona o obchodnom registri nadväzuje na nový zaisťovací inštitút v Trestnom poriadku, ktorým je zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe.
Novelizácia Colného zákona, Daňového poriadku a Zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi súvisí s právnou úpravou správy zaisteného majetku.
