Pri príležitosti siedmeho výročia (áno, už!) účinnosti zákona o upomínacom konaní mnohí laici stále nepostrehli existenciu tohto prostriedku súdnej ochrany svojich práv spočívajúcich v neuspokojených peňažných nárokoch. Konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku s výlučnou kauzálnou príslušnosťou Okresného súdu Banská Bystrica a prebieha len v elektronickej podobe. Návrh, ako aj všetky listiny sa teda podávajú výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára.

 

Nepochybnou motiváciou na využitie upomínacieho konania je jeho (relatívna) dostupnosť a rýchlosť. Súdny poplatok je totiž oproti klasickému konaniu podľa Civilného sporového poriadku iba polovičný (teda 3 % namiesto 6 % z hodnoty predmetu sporu) a ak sú splnené procesné podmienky, vrátane poplatkovej povinnosti, a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

 

Na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu je oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy voči žalovanému možno „odôvodnene predpokladať“, t. j. musí jasne vyplývať zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Z praxe možno uviesť, že hoci sú mnohí žalobcovia o svojom nároku na úhradu svojej pohľadávky presvedčení do takej miery, že o odôvodnenom predpoklade nie sú ochotní vôbec pochybovať, nie vždy je upomínacie konanie vhodným riešením, najmä v prípade skutkovo zložitejších sporov (napr. náhrady škody, pri potrebe svedeckého dokazovania a pod). Súd v takých prípadoch návrh odmietne, avšak odmietnutie návrhu nie je prekážkou opätovného uplatnenia nároku podľa Civilného sporového poriadku, teda dochádza len k miernej strate žalobcovho času, keďže aj uhradený súdny poplatok sa mu vracia (samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o odmietnutí návrhu a krátený o 1 %, najmenej však 6,70 €).

 

Zákon tiež presne stanovuje (okrem už spomenutej podmienky odôvodnene predpokladaných nárokov) kedy nie je návrh na vydanie platobného rozkazu v režime upomínacieho konania prípustný (§3 ods. 5 a 6).

 

Vo vydanom platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument, ak to nie je možné, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu aj z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii a platobný rozkaz odošle na takto zistenú adresu. Ak platobný rozkaz nebolo možné ani takýmto spôsobom žalovanému doručiť do vlastných rúk, platobný rozkaz sa zruší a súd vyzve žalobcu, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, ktorému je následne vec do 5 pracovných dní postúpená.

 

Krátko po účinnosti zákona o upomínacom podaní sa zriedkavo vyskytli pokusy súdov, ktorým bola upomínacia agenda postúpená, o dorubenie súdneho poplatku žalobcovi k jeho štandardnej výške (teda vyžadovali doplatenie zvyšných 3 % hodnoty predmetu sporu) pod hrozbou zastavenia konania. Tieto praktiky však už dnes možno, po jednoznačnom postoji Ústavného súdu SR o neoprávnenosti takéhoto postupu, považovať za prežité.

 

Jedinou obranou žalovaného proti platobnému rozkazu s účinkom jeho zrušenia je podanie odporu, ktorý však musí byť vecne odôvodnený a v prípade ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí tiež v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve, a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie o tom, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze, žalovaný musí tiež v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze, a ak áno, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť aj listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva, inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený a súd ho odmietne. Ak upomínací súd odpor neodmietne, odošle ho žalobcovi spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, inak sa konanie zastavuje. Ak žalobca podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do 5 pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku.

 

Za zmienku tiež stojí, že v prípade, ak je žalobca na súde, na ktorý bola vec postúpená, úspešný a žalovaný chce proti takémuto rozhodnutiu podať odvolanie, je už zaviazaný na úhradu súdneho poplatku za podanie odvolania v plnej výške (teda 6 % z hodnoty predmetu sporu), aj napriek tomu, že žalobca platil za žalobný návrh prostredníctvom upomínacieho konania len poplatok polovičný. Žalovaní sa proti uvedenému postupu často bránili ústavnými sťažnosťami pre porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, avšak márne. Ústavný súd SR totiž jasne vysvetlil, že  skutočnosť, že výška súdneho poplatku za odvolanie nie je rovnaká ako výška súdneho poplatku zaplateného žalobcom pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, teda za špecifických podmienok stanovených zákonodarcom, ešte neznamená zásah do práv sťažovateľa, pretože prístup k súdnej ochrane ako taký sa mu tým neodopiera. Ustanovenie o zvýhodnenom súdnom poplatku naviazanom na upomínacie konanie je totiž odôvodnené vidinou jednoduchšieho spôsobu riešenia sporu, jeho rýchlosťou a elektronickou podobou formulára jednotlivých podaní. O naplnení tohto zmyslu a účelu sledovanom zákonodarcom prijatím osobitnej právnej úpravy k upomínaciemu konaniu však už nemožno hovoriť v prípade pokračovania sporu na úrovni druhej inštancie.

 

Z uvedeného je zrejmé, že v prípade dostatočnej úrovne ovládania elektronických prostriedkov úradnej komunikácie je aj naďalej upomínacie konanie jednoznačnou voľbou pri uplatňovaní peňažných nárokov s čo najnižšími nákladmi (najmä pri vyššej hodnote predmetu sporu).

 

Autor: JUDr. Martin Baláž, LL.M.

 

Pred súdmi zastupujeme klientov a klientky v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a pracovnoprávnych sporoch. Viac o našich službách nájdete na: SLUŽBY

Zdieľajte!