Majú pozostalí obete dopravnej nehody právo na náhradu nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia?
Pred dvoma rokmi som prišla o manžela, stal sa obeťou dopravnej nehody. Vodič, ktorý dopravnú nehodu spôsobil, bol súdom uznaný za vinného z prečinu usmrtenia. Poisťovňa mi uhradila z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorým bola spôsobená nehoda, náklady na pohreb a náklady na zriadenie hrobového miesta. Dopočula som sa však, že okrem týchto nákladov by poisťovňa mala uhradiť z povinného zmluvného poistenia aj nemajetkovú ujmu za stratu milovaného a blízkeho človeka. Ako sa dá takáto nemajetková ujma voči poisťovni uplatniť a aká je jej výška?
Zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení priamo nevyplýva povinnosť poisťovne uhradiť pozostalým obete dopravnej nehody nemajetkovú ujmu v súvislosti so stratou blízkej osoby. Definícia škody vyplývajúca z tohto zákona nemajetkovú ujmu ako súčasť škody nezahŕňa a poisťovne takúto ujmu v rámci povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel dobrovoľne neuhrádzajú.
Uplatnenie nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia v súvislosti so smrteľnými dopravnými nehodami je však už niekoľko rokov otvorenou témou súdnej praxe. Pozostalí sa totiž nemajetkovej ujmy aktívne voči poisťovniam na slovenských súdoch domáhajú. Pravdepodobne tiež preto, že európske smernice nemajetkovú ujmu pre pozostalých obetí smrteľných dopravných nehôd ako súčasť náhrad krytých povinným zmluvným poistením zahŕňajú a v ostatných štátoch Európskej únie príslušné zákony povinnosť poisťovní hradiť nemajetkovú ujmu pozostalým výslovne obsahujú.
Naše súdy rozhodovali až donedávna o žalobách pozostalých o náhradu nemajetkovej ujmy veľmi rôznorodo. Niektoré súdy náhradu priznávali, iné nie. Dôležitým bolo v tejto súvislosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C‑22/12 (Haasová proti Petríkovi), v ktorom súdny dvor uviedol, že príslušnú smernicu EÚ je potrebné si vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Aj po prijatí tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v roku 2013 súdy naďalej rozhodovali aj tak, že nemajetkovú ujmu priznávali, aj tak, že tento nárok pozostalých zamietali ako nárok nevyplývajúci priamo z nášho právneho poriadku.
Posun prišiel po prijatí uznesenia Ústavného súdu SR v roku 2016 (sp. zn. III. ÚS 666/2016), ale hlavne uznesenia Najvyššieho súdu SR z roku 2017 (sp. zn. 6 MCdo 1/2016). Z týchto rozhodnutí už vyplýva, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zároveň z nich vyplýva, že uplatniť si nárok na náhradu takejto škody je možné práve voči poisťovni, v ktorej bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. Zo zverejnených aktuálnych rozsudkov odvolacích súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/91/2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/226/2019 alebo rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/275/2018) sa javí, že súdna prax je ohľadom priznávania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým obetiam dopravných nehôd už jednotná a súdy tieto nároky pozostalým voči poisťovniam priznávajú.
Jednotná však nie je súdna prax ohľadom výšky takéhoto nároku. Keďže nárok nevyplýva priamo zo zákona a výška odškodnenia (nemajetkovej ujmy) nie je ničím konkrétne určená, závisí výška nemajetkovej ujmy od posúdenia konkrétneho prípadu súdom. Do úvahy sa berie osobná situácia pozostalých (napr. citové väzby na obeť dopravnej nehody alebo ekonomická závislosť na obeti), okolnosti za akých k dopravnej nehode došlo, proces vyrovnávania sa pozostalých s úmrtím blízkej osoby a rôzne ďalšie faktory. Výška priznávanej nemajetkovej ujmy sa tak výrazne líši od prípadu k prípadu a pohybuje sa od niekoľkých tisíc do niekoľkých desiatok tisíc eur.
Odporúčame vám obrátiť sa najskôr na poisťovňu, požiadať ju o náhradu nemajetkovej ujmy a podľa reakcie poisťovne sa rozhodnúť, či sa obrátite na súd. Pozor tiež na premlčaciu dobu uplatnenia tejto ujmy, ktorá by mala byť dvojročná, pričom začiatok plynutia by sa mal počítať od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uznaná vina páchateľa dopravného priestupku za prečin usmrtenia. Na dĺžku premlčacej doby sú aj iné názory a tiež sú iné názory na moment, od ktorého by sa jej plynutie malo počítať, uvádzame však ten názor, s ktorým sa stotožňujeme my.