Navrhovaná novela Občianskeho zákonníka
Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu Občianskeho zákonníka v reakcií na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60. Týmto nálezom Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s Ústavou SR.
Podľa dôvodovej správy je cieľom tejto novely zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Novelou sa navrhuje vložiť do Občianskeho zákonníka nové ustanovenie § 54a: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.“ To znamená, že subjektívne majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa po uplynutí premlčacej doby stanú ex lege naturálnou obligáciou bez potreby vznesenia námietky premlčania v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda premlčaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy nie je možné vymáhať dostupnými prostriedkami a je len na vlastnom uvážení povinnej zmluvnej strany, či splní nárok druhej zmluvnej strane.
V porovnaní s vyššie spomenutým ustanovením § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa však navrhovateľ, zrejme aj z obavy napadnutia aj tohto ustanovenia na Ústavnom súde SR, vzťahuje túto zmenu zákona na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa. Podľa nášho názoru však z kontextu vyplýva, že táto navrhovaná úprava je určená predovšetkým na ochranu spotrebiteľa a nie dodávateľa, podobne ako to bolo v prípade ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa: „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“ Táto úprava bola od začiatku odbornou verejnosťou prijatá s viacerými výhradami a svedčalo proti nej viacero argumentov. Najzásadnejšie vyznievali jednostranné zvýhodňovanie spotrebiteľa ako dlžníka a neprimeraný odklon od nestrannosti súdu. S tým sa stotožnil aj Ústavný súd SR, ktorý nesúlad § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa odôvodnil viacerými ústavne spornými komponentmi tejto normy v ich súčte, čo už nie je v súlade s princípom právnej istoty ako jednej zo zložiek právneho štátu. Podľa Ústavného súdu SR tak bol porušený aj princíp legality ako komponent procesnej férovosti.
V zmysle vyššie uvedeného podľa nás nie je vylúčené, že predložená novela Občianskeho zákonníka, ak ju Národná rada SR schváli, neskončí podobne ako spomínané ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Myslíme si, že sledovaný cieľ právnej úpravy by sa dal dosiahnuť aj miernejšími spôsobmi a takáto plošná úprava nie je vhodná, podobne ako v prípade § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa prechodného ustanovenia sa touto novelou majú spravovať aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodu, že predkladaná novela má napraviť stav po vyhlásení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa za nesúladný s Ústavou SR, predkladateľ navrhuje jej účinnosť odo dňa vyhlásenia.
