Tak ako rastie význam športu v celospoločenských vzťahoch, rastie aj význam jeho právnej regulácie.

 

Právne vzťahy profesionálnych športovcov

V rámci výkonu športovej činnosti sú významnými najmä vzťahy medzi športovcom a jeho agentom, športovým klubom, zväzom, sponzorom, vzťahy vznikajúce v oblasti zodpovednosti za škodu alebo za úraz a právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s rozhodovacími procesmi športovej arbitráže.

 

Zodpovednostné vzťahy v športe majú osobitnú povahu. Potrebujú veľkú dávku prevencie, pretože športová činnosť je riziková. Okrem porušenia športových noriem dochádza aj k porušeniu právnych noriem a dôsledky môžu byť rozdielne.

 

Na športovcov sa vzťahujú vnútroštátne aj medzinárodné normy. Na medzinárodnej úrovni sa regulácia týka prevažne dopingu. Jednak všeobecné pravidlá regulujúce zákaz dopingu vo všeobecnosti a aj nastavenie prípustných limitov pre konkrétne látky. Na vnútroštátnej úrovni sa regulácia týka fungovania športových organizácií a ich vzťahov so športovcami.

 

Právny vzťah profesionálneho športovca so športovou organizáciou/klubom

Zákon o športe umožňuje profesionálnym športovcom venovať sa športovej činnosti dvomi spôsobmi:

 

1. ako zamestnanec športovej organizácie/klubu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu;
2. ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO resp. živnostník) buď individuálne alebo na základe inej zmluvy so športovou organizáciou/klubom.

 

Právne postavenie profesionálneho športovca a tomu prislúchajúce práva a povinnosti sú špecifické v oboch prípadoch, či už vykonáva športovú činnosť ako zamestnanec alebo ako SZČO.

 

Profesionálny športovec vykonávajúci športovú činnosť ako zamestnanec

Profesionálni športovci nie sú štandardnými zamestnancami. Postavenie zamestnanca vychádza najmä zo Zákonníka práce, avšak práva a povinnosti profesionálneho športovca sú uvedené najmä v Zákone o športe a len doplnkovo sa na jeho vzťahy so zamestnávateľom použijú ustanovenia Zákonníka práce.

 

Podobne ako v prípade štandardných zamestnancov, aj v prípade profesionálneho športovca – zamestnanca je možné počítať s väčšou mierou ochrany, napríklad:

• ustanovenie pracovného času a potrebného času na odpočinok a regeneráciu;
• výplata, splatnosť mzdy podľa Zákonníka práce a trestnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa pri nevyplatení mzdy;
• nárok na dovolenku v rozsahu 20 dní, za ktorú patrí športovcovi mzda;
• zákaz výpovede pri práceneschopnosti a tehotenstve športovca;
• povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť bezpečnosť a ochranu športovca pri výkone športovej činnosti;
• možnosť združovať sa v odborových organizáciách športovcov a vyjednať si tak lepšie kolektívne podmienky v práci;
• zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikne športovcovi pri výkone športovej činnosti;
• možnosti kontroly inšpekciou práce.

 

Zákon o športe nastavuje vzťahy medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou/klubom najmä ako pracovnoprávne. Dôvodom je povaha výkonu športovej činnosti ako závislej práce pre jednu športovú organizáciu/klub s jasným vzťahom nadriadenosti a podriadenosti.

 

Avšak, vzhľadom na prax a rôznorodosť vzťahov a dohôd medzi profesionálnymi športovcami a športovými organizáciami/klubmi Zákon o športe umožňuje aj vykonávanie športovej činnosti ako obchodnoprávneho vzťahu.

 

Profesionálny športovec vykonávajúci športovú činnosť ako SZČO

Napriek tomu, že obchodnoprávne vzťahy uzatvorené medzi podnikateľmi sú typické autonómiou vôle (zjednodušene – zmluvné strany sú viazané len tým, na čom sa dohodnú v zmluve), v prípade obchodnoprávneho vzťahu medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou/klubom to nie je celkom tak. Zákon o športe totiž uvádza, ktoré typické pracovnoprávne ustanovenia platia aj v prípade, ak športovec vystupuje vo vzťahoch ako SZČO.

 

Medzi hlavné práva a povinnosti patria:

• základné práva a povinnosti športovca – svedomitá príprava a aktívne zúčastňovanie sa na súťažiach, zákaz stávkovania, dodržiavanie pokynov trénerov a členov realizačného tímu, povinnosti ohľadom zdravotných prehliadok a ošetrení, zamedzenie vzniku úrazov atď. (§ 32 Zákona o športe);
• základné práva a povinnosti športovej organizácie/klubu – zabezpečenie trénera s odbornou spôsobilosťou, zabezpečenie oddychu, regenerácie a podmienok na výkon športovej činnosti (§ 33 Zákona o športe);
• špecifické práva a povinnosti športovca a športovej organizácie/klubu ešte pred uzavretím zmluvy;
• práva povinnosti ohľadom skončenia zmluvného vzťahu (napr. výpoveď, výpovedná lehota, okamžité skončenie)

 

Samozrejme platí, že strany si v zmluve môžu dohodnúť ďalšie ľubovoľné práva a povinnosti, avšak vyššie uvádzame tie, ktoré strany zaväzujú aj bez osobitnej dohody v zmluve.

___

Oblasť športového práva, osobitne vzťahy profesionálnych a amatérskych športovcov boli donedávna legislatívne upravené len okrajovo, ak vôbec. V posledných rokoch však regulácia týchto vzťahov nadobúda jasnejšie kontúry, dynamicky sa mení a aj preto je vhodné (ak nie nevyhnutné) jej venovať pozornosť, a to aj s právnou pomocou profesionála.

 

Mgr. Martin Pečimon

 

Zdroje:

1. zákon č. 440/215 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
2. Růžička, H.: Právní postavení profesionálních sportovců a profesionální sportovní smlouvy. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022
3. Gábriš, T.: Športové právo. 1. vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, 2011
4. Svák, J. a Pitek, L.: Šport, futbal a právo vo svetle rozhodnutí odvolacej komisie Slovenského futbalového zväzu. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019

Zdieľajte!