Bolo raz jedno verejné obstarávanie, ktorého sa zúčastnili dvaja uchádzači. Jedného uchádzača
verejný obstarávateľ z verejného obstarávania vylúčil, pretože nedokázal vysvetliť mimoriadne nízku
ponuku. Vylúčený uchádzač podal proti svojmu vylúčeniu námietky na Úrad pre verejné
obstarávanie. Námietky nie sú zadarmo, stoja zloženie kaucie v peniazoch.

 

Úrad rozhodol tak, že konanie zastavil pre nezaplatenie kaucie v správnej výške. Rozhodnutie úradu
bolo doručením právoplatné. Chudák vylúčený uchádzač. Zaplatil totiž kauciu v správnej výške. Aké
má možnosti? Žalovať právoplatné rozhodnutie s priznaním odkladného účinku na súde a čakať
mesiace, kedy už dávno bude zmluva s tým druhým uzavretá a verejné obstarávanie ukončené, alebo
podať podnet predsedovi úradu, nech okamžite túto hrubú chybu preverí a vydá predbežné
opatrenie, ktorým zakáže verejnému obstarávateľovi pokračovať vo verejnom obstarávaní a uzavrieť
zmluvu. A tak podal podnet.

 

Predseda úradu nekoná, a tak po mesiaci vyčkávania verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu a verejné
obstarávanie sa nezvratne skončí. Čuduj sa svete, bezprostredne po uzavretí zmluvy a definitívnom
ukončení verejného obstarávania, predseda úradu doručil verejnému obstarávateľovi oznámenie, že
zákonnosť právoplatného rozhodnutia úradu o zastavení konania pre nezaplatenie kaucie preskúma.
Nezabudol pritom podotknúť, že keďže verejný obstarávateľ už uzavrel zmluvu, tak nemôže už
nariadiť predbežné opatrenie a konanie verejného obstarávateľa zastaviť. Nie je náhodou predbežné
opatrenie inštitút, ktorý slúži na okamžitý zásah, aby sa predišlo nezvratným stavom?

 

Potom dlhé, dlhé mesiace nič. Až jedného dňa doručil predseda úradu verejnému obstarávateľovi
rozhodnutie, že verejný obstarávateľ porušil zákon o verejnom obstarávaní, pretože vylúčeného
uchádzača vylúčil predčasne. Proti rozhodnutiu nebolo možné podať opravný prostriedok, ani nebolo
preskúmateľné súdom. Chudák verejný obstarávateľ. Je totiž presvedčený o tom, že postupoval
správne, keď uchádzača vylúčil, nemal však možnosť o tom presvedčiť ani predsedu úradu, ktorý mu
nedal možnosť v konaní vyjadriť sa, ani žiadny druhostupňový orgán a ani súd.

 

Tento príbeh nie je rozprávka, pretože v rozprávke zvíťazí dobro nad zlom, správne nad nesprávnym,
spravodlivé nad nespravodlivým a v neposlednom rade zákonné nad nezákonným. Teda spravidla.
V tomto príbehu je víťazom Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý pochybil raz, keď nedostatočne
vyhodnotil zloženie kaucie. Potom aj druhý raz, keď ani po mesiaci nevydal predbežné opatrenie,
ktorým by zabránil nezvratnému ukončeniu verejného obstarávania. A napokon aj tretí raz, keď
v konaní neumožnil verejnému obstarávateľovi vyjadriť sa. Nebyť tohto, príbeh mohol mať iný koniec
ako nikým nepreskúmateľné a nemenné rozhodnutie o tom, že v konečnom dôsledku tým
delikventom, ktorý porušil zákon je verejný obstarávateľ.

Má verejný obstarávateľ možnosti brániť sa proti rozhodnutiu predsedu úradu? Má, ale o tom
nabudúce. Tento skutočný prípad, ktorý sme riešili nesie v sebe množstvo zaujímavých právnych
problémov, o ktorých by sme chceli písať na pokračovanie s cieľom, aby sa nesprávny a nezákonný
postup Úradu pre verejné obstarávanie nestal používanou či citovanou praxou.

 

Autor: Martina Palušková

Zdieľajte!