Zodpovednosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným
Konateľ nezodpovedá v absolútnej miere za každú stratu alebo chybné obchodné rozhodnutie spoločnosti
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len ako „s. r. o.“) ako právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby – teda štatutárny orgán. Konateľ ako štatutárny orgán s. r. o. koná jednak priamo v mene spoločnosti (ako spoločnosť sama) navonok voči tretím osobám, a to samostatne, prípadne v súčinnosti s ďalšími konateľmi (ak tak stanovuje spoločenská zmluva s. r. o.) a zároveň rozhoduje dovnútra o obchodnom vedení spoločnosti. Hoci Obchodný zákonník pojem „obchodné vedenie spoločnosti“ nedefinuje, z praxe je zrejmé, že ide o konanie vo vzťahu k organizačným funkciám spoločnosti, jej podnikateľskej činnosti a technickému fungovaniu. Rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti patrí konateľom samozrejme len v rozsahu, ktorý nie je zverený do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady spoločnosti.
Všeobecnou povinnosťou konateľa je vykonávanie jeho pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Odbornú starostlivosť zákon nedefinuje, ale v zmysle ustálenej judikatúry ide o výkon funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladateľných eventualít postupu a jeho následkov a v súlade so všeobecnými znalosťami a skúsenosťami konateľa. Obchodný zákonník tieto povinnosti bližšie dopĺňa aj povinnosťou konateľa zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, ako aj povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Obsahovo konkrétne definované povinnosti konateľa s. r. o. vymenúva najmä ustanovenie § 135 Obchodného zákonníka (tento výpočet je však len deklaratórny, napr. § 13, § 59a, § 64, § 66, § 71, § 112, § 113, § 136), v zmysle ktorého je tento povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie, účtovníctva a zoznamu spoločníkov, informovať spoločníkov s. r. o. o záležitostiach spoločnosti, predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konateľ predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou aj výročnú správu. Povinnosti konateľovi ukladá aj spoločenská zmluva (prípadne stanovy) s. r. o., rozhodnutia valného zhromaždenia s. r. o., ako aj osobitné právne predpisy.
Pomerne novo vymedzenú zodpovednosť konateľa, najmä čo do jej rozsahu, prinieslo doplnenie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o jeho ustanovenie § 11a. Konateľ je vždy povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení s. r. o. Do začiatku roku 2018 zákon o konkurze výslovne neupravoval zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu v určenej lehote, keďže porušenie tejto povinnosti sankcionoval len paušálnou zmluvnou pokutou zo zákona dohodnutou medzi s. r. o. a konateľom vo výške 12.500 EUR. Aktuálne ustanovenie § 11a už ale explicitne zakotvuje, že konateľ zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom s. r. o. porušením jeho povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v predpokladanom rozsahu neuspokojenej pohľadávky veriteľa po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku s. r. o., zrušení konkurzu vyhláseného na majetok s. r. o. pre nedostatok majetku alebo ukončenie exekúcie voči s. r. o. pre nedostatok majetku. Konateľ sa zbaví tejto zodpovednosti za škodu iba v troch prípadoch – ak preukáže, že buď 1) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predĺžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť je v predĺžení, alebo 2) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, alebo 3) v lehote 30 dní poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
Ak však súd právoplatne rozhodne o povinnosti konateľa nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, zároveň ide o rozhodnutie o vylúčení v zmysle ustanovenia § 13a Obchodného zákonníka, t. j. konateľ prestáva byť štatutárnym orgánom a nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. To platí rovnako aj pre pôsobenie vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu. Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený konateľ členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách. Konateľ je povinný oznámiť svoje vylúčenie bez zbytočného odkladu obchodným spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú tým dotknuté. Ak by konateľ naďalej konal ako vylúčený zástupca, bude povinný uspokojiť nároky veriteľov, ak tieto neuspokojí s. r. o., v mene alebo na účet ktorej konal.
Porušenie zákonnej povinnosť pri výkone pôsobnosti konateľa s. r. o. zakladá jeho internú zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorá v príčinnej súvislosti s jeho porušením povinnosti spoločnosti vznikla. Ak škoda vznikne konaním viacerých konateľov, sú za škodu zodpovední spoločne a nerozdielne. Škoda spoločnosti vznikne vtedy, ak sa v dôsledku protiprávneho postupu konateľa buď zmenší majetok spoločnosti, alebo spoločnosť nezíska očakávaný zisk.
Konateľ môže výkonom svojej funkcie spôsobiť škodu aj navonok, teda voči tretím stranám, kedy za škodu zodpovedá samotná spoločnosť, ktorá si ju môže regresne uplatniť voči konateľovi. Náhrady škody voči konateľovi sa môže domáhať aj priamo veriteľ spoločnosti, ak táto od konateľa škodu nevymáha, a veriteľ zároveň nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti.
Konateľ za škodu zodpovedá celým svojím majetkom a jeho zodpovednosť za škodu má zároveň objektívny charakter, teda nie je potrebné skúmať, či k porušeniu povinností došlo zavinením konateľa. Obchodný zákonník umožňuje konateľovi zbaviť sa jeho zodpovednosti kumulatívnym splnením liberačných dôvodov – postupom pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností zaťažuje konateľa. Konateľ teda logicky musí najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a následne s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Rovnako sa konateľ zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že konal v súlade s uznesením valného zhromaždenia, ktoré nebolo v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou ani so stanovami spoločnosti alebo povinnosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ani valné zhromaždenie, ani dozorná rada spoločnosti však nemôže konateľa donútiť k protiprávnemu konaniu (resp. konaniu proti zjavným záujmom spoločnosti) bez následku vzniku zodpovednosti za prípadnú škodu.
Hoci je zodpovednosť konateľa za výkon jeho funkcie pomerne prísna, konateľ nezodpovedá v absolútnej miere za každú stratu, alebo chybné obchodné rozhodnutie spoločnosti. Určitá miera podnikateľského rizika v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka zaťažuje vždy spoločnosť a nie konateľa, keďže vyplýva zo samotnej povahy podnikania obchodných spoločností. Dohoda medzi konateľom a spoločnosťou, ktorá vylučuje alebo obmedzuje zodpovednosť konateľa za škodu je Obchodným zákonníkom vylúčená, rovnako ako aj obmedzenie alebo vylúčenie zodpovednosti konateľa spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti. Spoločnosť sa však môže vzdať svojich nárokov na náhradu škody voči konateľovi alebo s ním uzavrieť dohodu o urovnaní pod podmienkou, že k vzdaniu sa nárokov alebo urovnaniu príde najskôr po troch rokoch od vzniku, aj to len so súhlasom valného zhromaždenia spoločnosti (a ak proti takému rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania spoločnosti).
Zodpovednosť konateľa nie je vylúčená ani v trestnoprávnej rovine. Konateľ sa svojim konaním môže dopustiť viacerých trestných činov, hoci trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Medzi najčastejšie skutkové podstaty trestných činov v kompetencii konateľov s. r. o. patria porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, nevyplatenie mzdy a odstupného, vážnejšie porušenie zákazu konkurencie, viaceré formy podvodov a úpadku, sprenevera, neoprávnené užívanie cudzej veci, poškodzovanie veriteľa, alebo zneužívanie informácií v obchodnom styku.
V prípade bližších otázok, prípadne potreby právneho poradenstva k danej téme sa neváhajte na nás obrátiť.
